Aké sprísnenie úverov nás čaká v roku 2022?

Ján Schneider     Publikované 05.01.2022  Analýza | Pôžičky

Aké sprísnenie úverov nás čaká v roku 2022?

Podľa informácií dostupných v deň písania tohto článku sa zatiaľ nechystá žiadne radikálne sprísnenie podmienok získania úverov. Nebude to ale také jednoduché, napriek tomu, že naša centrálna banka na konci roka 2021 neavizovala zvýšenie úrokových sadzieb. „Sprísnenie úverov“ súvisí najmä s nastavením úrokových sadzieb a keďže sme súčasťou eurozóny, držíme sa úrokových limitov nastavených Európskou centrálnou bankou. Čaká nás teda v roku 2022 sprísnenie podmienok na získanie úverov?

 

Prognózy a realita

V turbulentných časoch ekonomických dôsledkov koronakrízy sme v roku 2021 zažili niekoľko korekcií viacerých ekonomických prognóz. Veď ani experti národných bánk, ani ekonómovia a prognostici nie sú veštci.

Všetci, ktorí majú mandát na seriózne ekonomické prognózy vychádzajú z dát, ale povedzme si úprimne: taký výrazný inflačný nárast, ako sme zažili koncom roka 2021 a budeme určite zažívať aj v roku 2022, si netrúfol predpovedať nikto.

Aj Národná banka Slovenska koncom roka 2021 poupravila prognózu vývoja inflácie a jej priemer v roku 2022 odhadla na 5,7 %, čo je dvojnásobok priemeru roka 2021. Súbežne s rastom inflácie bude pokračovať aj rast spotrebiteľských cien, ktorý by mal v prvom štvrťroku 2022 kulminovať na 7 %.

 

Ostrov uprostred Strednej Európy

Pozrime sa na ekonomickú mapu nášho kontinentu cez filter nastavenia úrokových sadzieb: pod Tatrami je niveau stable, status quo, nemenný stabilný stav. Na rozdiel od našich susedov z V4, ktorých meny nepatria do eurozóny a kde sa centrálne banky rozhodli krotiť infláciu pomerne radikálnym zvýšením úrokových sadzieb.

Sme teda taký malý ostrov uprostred strednej Európy, obklopený – s výnimkou Rakúska – krajinami, kde už koncom roka 2021 bežní ľudia nepocítili iba rast spotrebiteľských cien, ale aj úrokov. My môžeme byť v kľude, úroková smrť nás ani začiatkom roka 2022 nezasiahne. Zatiaľ.

Napriek tomu mnohí ekonómovia bijú na poplach a predpovedajú, že držanie úrokov Európskou centrálnou bankou na koronových minimách je dlhodobo neudržateľné. Pre bežného spotrebiteľa to znamená: úroky aj v eurozóne musia skôr či neskôr narásť a treba sa na to pripraviť.

Európska centrálna banka už koncom roka 2021 vyslala prvé signály, ktoré nás oprávňujú predpokladať, že s príchodom jari sa skončia „zlaté časy“. Panuje všeobecné očakávanie, že ECB na konci marca 2022 nepredĺži program bezprecedentných núdzových pandemických nákupov aktív.

 

Aké máme úroky?

Bez ohľadu na klasický bonmot: „Pre dlžníka sú vždy úroky vysoké a pre veriteľa nízke...“ nie sú veru úroky na Slovensku drakonické. Úrokové sadzby Európskej centrálnej banky sa rekordne dlho držia na rekordne nízkych úrovniach.

Rok 2021 sa v eurozóne skončil so zápornou úrokovou sadzbou, 30. decembra bola jednodňová krátkodobá sadzba €SRT – Euro short-term rate – mínus 0,578 %. Za kľúčovú sa však považuje týždenná sadzba hlavných refinančných operácií, ktorá má od 18. septembra 2019 výšku 0,00 %.

Od úrokových sadzieb ECB sa v eurozóne odvíjajú komerčné úrokové sadzby všetkých typov úverov. Nielen hypoték a ostatných úverov na bývanie, ale aj bežných spotrebiteľských či podnikateľských úverov. 

V žiadnom prípade však úroky, s ktorými sa „predávajú“ úvery nie sú bežne záporné, na konci roka 2021 začínala priemerná úverová úroková sadzba bánk pôsobiacich v našej krajine niekde nad 4 % p.a. Aj keď vieme, že existujú aj úvery s nulovým úrokom.

 Viete, že…

... rast miezd v našej krajine ešte stále predbieha infláciu, napriek jej skokovému rastu? Matematicky sme teda zvýšenie spotrebiteľských cien ani veľmi nepocítili. Podľa aktuálnych prognóz bude rast miezd mierne, ale predsa pokračovať aj v roku 2022 a inflácia by sa mala naopak „zlomiť“ smerom dolu.


Čo bude s úvermi?

Pokiaľ nestúpnu úrokové sadzby, úvery drahšie nebudú. Neznamená to ale, že sa nemôžu sprísniť podmienky ich získania. Nie je to ale doslova „voľný ring“, pri kľúčových úveroch – teda hypotékach – sú našou národnou bankou odporúčané limity zatiaľ nezmenené a komerčnými bankami štandardne dodržiavané. 

Toto sú odporúčané limity, ktoré sú piliermi nastavenia podmienok na získanie hypotéky:

  • DSTI – debt service to income – pomer splátok k čistému príjmu zníženému o životné minimum po zohľadnení zvýšenia úrokovej sadzby o 2 % = maximálne 60 %
  • DTI – debt t income – podiel celkového dlhu k ročnému čistému príjmu = maximálne 8-násobok
  • LTV – loan to value – podiel dlhu k hodnote zabezpečenia = 80 %
  • limit maximálnej splatnosti = 30 rokov

Mimochodom, sprísňovanie podmienok na získanie úverov sme zaznamenali už v jeseni roku 2021. Vtedy banky v niektorých krajinách eurozóny pristúpili k sprísňovaniu podmienok na získanie hypoték.

Každá banka má totiž svoj vlastný kľúč na posudzovanie schopnosti splácať úver. Zjednodušene: všetci, ktorí boli s príjmami a celkovou bonitou „len tak-tak“ už koncom roku 2021 nemuseli hypotekárny úver získať a vysoko pravdepodobne ho nezískajú ani v roku 2022.

Pre bankárov totiž už bliká „úroková kontrolka“, dôsledky už vidíme u našich západných susedov. Po radikálnom zvýšení úrokov koncom roka 2021 existuje pomerne veľká skupina dlžníkov, ktorí získali hypotéky „na hrane“ a zrejme budú mať problém ich s vyššími úrokmi v budúcnosti splácať.

 

Lepšie už bolo

Nebudeme prehnane optimistickí – nie je na to zásadný dôvod – a dovolíme si zacitovať Ivana Mikloša: „Sme na konci roka 2021, pandémia stále trvá a isté je len jedno – svet sa do stavu, v akom bol pred necelými dvoma rokmi, nielenže nevráti rýchlo, on sa už tam nevráti vôbec.“

Držme si teda palce, aby bol pre každého z nás rok 2022 aspoň v niečom lepší, ako ten predošlý. A aká je odpoveď na otázku z titulku tohto článku? Nevieme, aké sprísnenie úverov nás čaká v roku 2022. Dovolíme si však predpokladať, že nás skôr či neskôr sprísnenie podmienok na získanie úverov nie že čaká, ale neminie.

Zdroje: Európska centrálna banka | Národná banka Slovenska | Štatistický úrad SR

author

Autor článku:

Ján Schneider

Publicista, novinár, editor, šéfredaktor, učiteľ, školiteľ komunikácie. Miluje písanie, umenie, čítanie literatúry a rôznych odborných článkov s finančnou tematikou Prečítať viac o autorovi