Čo všetko zahŕňa vaša hrubá mzda

V kuloároch sa traduje výrok jedného z makroekonómov: „Je dosť brutálne čo všetko je v brutto mzde...a čo z nej nakoniec zostane netto…” Ak ste niekedy študovali svoju výplatnú pásku, zrejme súhlasíte. Podrobne sa pozrieme na to, čo všetko v hrubej mzde je a čo z toho vidí zamestnanec na účte. A čo z toho, čo nevidí, bude mať v budúcnosti. Vysvetlíme, prečo je výška hrubej mzdy dôležitá a posvietime si aj na daňovo-odvodové zaťaženie.
Brutto, netto mzda?
Mzda, hrubá, čistá, superhrubá, minimálna, cena práce… Tieto a mnoho ďalších pojmov vymedzuje a definuje najmä Zákon č. 311/2001 Z.z., Zákonník práce. Všetko, čo sa týka vzťahov zamestnávateľov a zamestnancov nájdete na webe Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Prehľadne zosumarizované a zrozumiteľne vysvetlené.
Základné pojmy | |
---|---|
Mzdové podmienky | Ide o dohodnutú odmenu za vykonanú prácu. Mzdové podmienky musia byť definované v pracovnej alebo kolektívnej zmluve. Rovnako musia obsahovať formu odmeňovania, sumu základnej a ďalších zložiek mzdy a podmienky ich poskytovania. |
Mzda zamestnanca | Je garantovaná zákonom a nesmie byť nižšia ako minimálna mzda. V roku 2021 je mesačná minimálna mzda: 623 €, hodinová: 3,58 €. |
Základná zložka mzdy | Základný plat dohodnutý v pracovnej zmluve, bez príplatkov. |
Hrubá mzda – brutto | Je tvorená základnou mzdou, náhradou mzdy, príplatkami, prémiami, odmenami a započítanými zrážkami zo mzdy, teda aj odvodmi a daňami, ktoré platí zamestnanec. |
Čistá mzda | Netto príjem, reálny, disponibilný, ktorý dostane zamestnanec na účet alebo „na ruku“. Je to vlastne výsledok odčítania dane z príjmu a zákonných odvodov od hrubej mzdy. |
Superhrubá mzda | Alebo cena práce – je súčtom mzdových nákladov zamestnanca a zamestnávateľa, teda hrubej mzdy + odvodových a daňových nákladov, ktoré uhrádza zamestnávateľ. Na výplatnej páske sa uvádza najčastejšie ako celková cena práce. |
Tarifná mzda | Je mzda vyjadrená v konkrétnej jednotke s danou veličinou, najčastejšie je to mesačná tarifná mzda, teda mzda podľa zaradenia zamestnanca do tarifu alebo platovej triedy. Využíva sa najmä vo verejnom sektore, štátnej správe, školstve. |
Daň | Je zákonom určená, vynútiteľná, nenávratná, pravidelne sa opakujúca platba vo vopred určenej výške, vyberaná štátom alebo samosprávou od fyzických a právnických osôb v prospech verejných rozpočtov. Daň zo mzdy – po novom daň z príjmu – je jednou zo základných priamych daní. |
Daňový bonus | Veličina vzťahujúca sa na daň z príjmu, suma, ktorú je možné odpočítať priamo z dane. Na Slovensku poznáme daňový bonus na nezaopatrené dieťa a nezdaniteľnú časť základu dane na manželku/manžela. Základný daňový bonus na jedno nezaopatrené dieťa je 23,22 € mesačne, 278,64 € ročne. |
Vedeli ste, že ...
... že minimálna mzda na Slovensku tento rok dosiahla až 55 % priemernej mzdy?
ento parameter nás radí na prvú priečku na svete. Medzinárodný menový fond pritom odporúča minimálnu mzdu na úrovni 25 – 50 % priemernej mzdy. V eurozóne je priemerná úroveň minimálnej mzdy okolo 40 % priemernej mzdy.
Aké sú odvody z hrubej mzdy?
Všetky zákonné odvody a daň, v percentuálnej výške zo 100 % hrubej mzdy, ktoré platí zamestnanec:
- nemocenské poistenie – 1,4 % - je poistenie pre prípad zníženia príjmu pri PN, materskej dovolenke alebo OČR
- zdravotné poistenie – 0 % - hradí zamestnávateľ
- starobné poistenie – 4 % - poistenie na zabezpečenie dôchodku po dosiahnutí dôchodkového veku a pre prípad úmrtia
- invalidné poistenie – 3 % - poistenie pre prípad čiastočnej alebo úplnej invalidity, teda poklesu či straty schopnosti pracovať a pre prípad úmrtia
- poistenie v nezamestnanosti – 1 % - poistenie pre prípad straty zamestnania na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti
- garančné poistenie – 0 % - hradí zamestnávateľ
- úrazové poistenie – 0 % - hradí zamestnávateľ
- rezervný fond – 0 % - hradí zamestnávateľ
- daň z príjmu – 19 % - počíta sa z daňového základu po uplatnení jeho nezdaniteľnej časti a po odpočítaní odvodov do zdravotnej a sociálnej poisťovne.
Strhávajú nám veľa?
Nuž, ako komu, odvody a dane tvoria okolo 50 % celkovej ceny práce. Všetko, čo vám zamestnávateľ strhne – nie pre seba - vonkoncom nie je všetko, čo vy ako zamestnanec platíte zo svojej mzdy. Váš zamestnávateľ znáša pomerne vysoké náklady, ktoré za vás odvádza, kam treba. V dnešných ťažkých časoch si zvlášť treba vážiť, že prácu máte, aj vďaka vašim zamestnávateľom.
Pre porovnanie: daňové a odvodové zaťaženie živnostníkov je u nás oproti zamestnancom rádovo vyššie. Živnostník musí platiť odvody aj vtedy, keď mu poklesne zisk alebo ho nemá. Čo pocítili v náročných koronačasoch mnohí samostatne zárobkovo činní živnostníci. Na druhej strane živnostník zarobí v priemere o 30 % viac ako zamestnanec v rovnakej profesii.
Dôležité je uvedomiť si aj to, že daňový a odvodový systém je jedným z pilierov fungovania krajiny. Platenie daní a odvodov je zdrojom financií pre chod štátnej a samosprávnej administratívy a služieb. Každý zamestnanec a aj podnikateľ sa spolupodieľa na financovaní štátu, v ktorom žije. Odvody a dane sú základné zložky verejných zdrojov.
Máme teda vysoké daňové a odvodové zaťaženie?
Je to merateľný údaj a v roku 2019 sme na tom boli pomerne biedne. Celkové daňové a odvodové zaťaženie u nás bolo šieste najvyššie zo všetkých vyspelých európskych krajín: až 49,7 %. V rebríčku odvodového zaťaženia práce sme na tom ešte horšie, štvrtí od konca. Za nami boli Francúzsko, Belgicko a Taliansko.
Náš tip:
Výpočet hrubej mzdy hľadať nikde nemusíte, to je tá mzda, ktorú máte v zmluve. Výpočet čistej mzdy je prepočet príjmu z hrubej na čistú mzdu, nájdete ho napríklad TU.
Prečo treba poznať svoju hrubú mzdu?
Jej výška je pre vás kľúčová vo vzťahu k dávkam Sociálnej poisťovne, na ktoré máte nárok. Od výšky hrubej mzdy sa rátajú všetky dávky: dôchodkové – starobné, invalidné, vdovské i sirotské, ďalej dávky v prípade PN, materskej či otcovskej, rodičovskej dovolenky, OČR, ale aj nezamestnanosti. Preto sa neoplatí s výškou hrubej mzdy špekulovať.
Ak sa zamestnanec so zamestnávateľom dohodne na nižšej hrubej mzde „na papieri“ a na vyplácaní zvyšku „bokom“, riskujú obaja. Porušujú zákon a v konečnom dôsledku na tom zamestnanec prerobí, pretože dostane nižšie dávky. Zamestnávateľ, naopak, ušetrí na odvodoch.
Je zamestnanie istota?
Jednoznačne, zamestnanie je istota pravidelného príjmu. Samozrejme dovtedy, kým prácu máte, kým o ňu neprídete. Nezamestnanosť v ťažkých koronačasoch stúpa oproti časom pred krízou. Nielen u nás, koronakríza oberá ľudí o prácu globálne. Každý, kto dnes trvalú prácu a pravidelnú plácu má, by si ju to patrične vážiť.
V máji 2020 bolo na Slovensku takmer 220-tisíc evidovaných nezamestnaných. Počet začal rapídne rásť najmä v apríli a máji, keď sa prejavili prvé dôsledky 1. vlny pandémie v oblasti zamestnanosti. Podľa expertov bude nezamestnanosť vyplývajúca najmä z úbytku pracovných miest v dôsledku koronakrízy naďalej rásť.
Sumarizácia na záver
Výška hrubej mzdy je kľúčová pri výpočte všetkých dávok Sociálnej poisťovne, vrátane dôchodkov. Odvody sú povinné položky a platíme si z nich napríklad zdravotnú starostlivosť alebo dôchodok. Minimálna výška mzdy je v našej krajine definovaná zákonom. Mesačná aj hodinová, je to prakticky minimálna hrubá mzda. Je na zamyslenie – pre makroekonómov, prečo je daňové a odvodové zaťaženie práce na Slovensku štvrté najvyššie v Európe. A prečo máme v pomere k priemernej mzde najvyššiu minimálnu mzdu na svete.
Zdroje: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR | Forbes | Národná banka Slovenska