Sporenie na štúdium - kedy, koľko a ako odkladať?

Koľko stojí vzdelanie?

Nejdeme rátať náklady na bežné, povinné vzdelanie, ktoré by malo podľa zákona absolvovať každé dieťa. Povinná školská dochádzka sa to volá a zaviedli ju už v časoch monarchie Mária Terézia a Jozef II. Ani „za cisára pána“ a ani dnes nie je ani povinné základné vzdelanie zadarmo. Ani tie obedy zadarmo veru neboli zadarmo...

Povinné vzdelávanie – teda predprimárne, základné, stredné, špeciálne a národnostné rieši štát, regionálna štátna správa a samospráva. Ministerstvo školstva to celé riadi, vyššie územné celky, mestá a obce školy a školské zariadenia zriaďujú a s pomocou štátu financujú.

Každý stupeň vzdelávania však niečo stojí aj rodičov. Koľko? No ako kde, ak ide o štátne školy akéhokoľvek stupňa, tak relatívne únosne, ak ide o súkromné, rádovo viac. Vysoké školstvo je v našej krajine samostatná kapitola, síce do istej nemalej miery financovaná štátom, ale s vlastnou akademickou samosprávou v medziach zákona.

Vysoké školstvo na Slovensku

V našej krajine môžu poskytovať vysokoškolské vzdelávanie tri skupiny vysokých škôl.

• verejné vysoké školy – verejnoprávne a samosprávne inštitúcie zriaďované a rušené zákonom, s akreditáciou študijných odborov ministerstvom školstva, aktuálne ich je 20
• štátne vysoké školy sú tri: Akadémia policajného zboru, Akadémia ozbrojených síl a Slovenská zdravotnícka univerzita
• súkromné vysoké školy – právnické osoby zriadené alebo založené na vzdelávanie a výskum s oprávnením pôsobiť na našom území so súhlasom štátu, spolu 11
• zahraničné vysoké školy s oprávnením pôsobiť na našom území sú štyri: česká, francúzska, poľská a maďarská.

Koľko stojí vysokoškolské štúdium?

Toto je nie priam šalamúnska, ale komplikovaná otázka. Cena závisí od konkrétneho akreditovaného študijného programu. Tých je len na slovenských vysokých školách ku dňu písania článku presne 7246. Je ale jasné, že štúdium sociálnej práce v Šamoríne bude stáť menej, ako štúdium práva na súkromnej škole v hlavnom meste.

Poplatky a školné sú rôzne, presné sumy poplatkov a školného nájdete tu. Vysokoškolské štúdium môže kľudne stáť aj niekoľko sto €. Nie za semester, mesačne… Náklady navyšujú aj tie bežné, životné, teda najmä strava, doprava a bývanie. Veľmi zhruba: ročné náklady vášho vysokoškoláka v hlavnom meste môžu byť okolo 4000 €. Krát 5 = 20-tisíc.

Ak sa podarí vášmu dieťaťu dostať na zahraničnú vysokú školu, rátajte s násobne vyššími poplatkami za štúdium. Ale aj s bežnými logistickými výdavkami života vysokoškoláka. Na európskych univerzitách môže jeden semester stáť toľko, čo celé 5-ročné štúdium na Slovensku. V zámorí ešte podstatne viac…

Koľko by malo dieťa dostať ako „štartovné do života?“

Ak dieťa dosiahne 18 rokov, je predpoklad, že sa osamostatní alebo pôjde na vysokú školu. Alebo ostane u rodičov… Je to individuálne, rovnako ako určenie výšky štartovného do života. Ako porovnávacia suma môže poslúžiť jedna konkrétna: viete, koľko dostane dieťa z detského domova po dovŕšení 18. roku, keď detský domov opúšťa?

Jednorazový štátny príspevok na uľahčenie osamostatňovania je 10-násobok životného minima pre nezaopatrené dieťa, tento rok 980,80 €. To, či je to veľa, alebo málo, je relatívne. Predpokladajme, že pre svoje dieťa dokážeme našetriť viac. A je jedno, či pôjde o „štartovné“ ako dar k plnoletosti, alebo rodičovský príspevok na štúdium. Či na samostatné bývanie...

Pravidlo 1: dajme si cieľ

Samozrejme, zabezpečenie dieťaťa. To ale máte zrejme pokryté vlastnou kvalitnou životnou či úrazovou poistkou. Skúsme konkrétnejšie: štart do života, bývanie, štúdium? Ak vyberieme cieľ, dokážeme lepšie nastaviť cieľovú sumu a hľadať ten správny finančný produkt.

Pravidlo 2+3: od narodenia a pravidelne

Odborníci jednoznačne odporúčajú sporiť dieťaťu financie od jeho narodenia. Čím dlhšie, tým lepšie, ale pravidelne. Keď to rozrátame na mesiace a roky, postačí aj menšia pravidelná suma a tá cieľová môže byť pomerne zaujímavá. Treba ale zvoliť ten správny produkt, v ktorom nebudú vaše peniaze prerábať. A nesporiť do vankúša, to by ste prerobili zaručene.

Pravidlo 4: neprerobiť

Je z čoho vybrať? Samozrejme, tvorcovia finančných produktov mysleli aj na sporenie pre deti. Staršie ročníky pamätajú na detské vkladné knižky. Dnes postačí jednoduchá matematika: dlhodobý produkt s čo najvýhodnejším úročením. Je jedno, či to bude niečo viazané a termínované, sporiaci účet alebo dokonca špeciálne detské stavebné sporenie.

Nie všetko, čo sa ako sporenie tvári, je sporenie

Mať v názve „sporenie“ neznamená automaticky sporenie. Jeden zo základných atribútov sporenia je úročenie vkladu. No a produkty, kde vyplatenie toho, čo ste vložili, závisí od vývoja na finančnom trhu, nie sú sporenie. Investičné životné sporenie,l alebo dôchodkové sporenie nie sú sporiace, ale investičné produkty a nespadajú pod Fond ochrany vkladov.

A čo takto nechať to na deti?

Iste, sparťanský prístup vo výchove má v mnohých životných situáciách svoje opodstatnenie. Každý rodič ale zrejme nedopustí – ak môže – aby sa jeho dieťa pretĺkalo životom samo. Áno, existujú štipendiá a brigády a klobúk dolu, ak si vaše dieťa popri štúdiu dokáže a bude ochotné privyrobiť. Vždy to ale bude mať ľahšie s vašou rodičovskou podporou.

Nezabúdajme naše deti učiť narábať s peniazmi, poznať ich hodnotu a vážiť si ich. Nemali by sme im všetko dať na zlatej tácke. „Hotel mamka“ a „Tato banka“ nie sú tie správne metódy. Ani trápenie na vlastnej ceste bez pomoci, ale ani bezstarostná jazda po autostráde vydláždenej rodičmi. Ideálne je nasmerovať naše ratolesti na nejakú tú zlatú strednú cestu.

Kto sporí...

… nezbohatne, tvrdí klasický bonmot finančníkov. Musíme si ale uvedomiť, že premyslené a pravidelné sporenie je zodpovedné budovanie rezervy. A ak chcete zabezpečiť svojim deťom čo najbezproblémovejší štart do života, treba začať čím skôr. Investovať do budúcnosti svojich detí je jedna z najzmysluplnejších investícií. A verte tomu, že sa vám vráti tak, ako v rozprávke o troch grošoch.

Zdroje: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR | Portál VŠ | Národná banka Slovenska