Na čo sme minulý rok najviac míňali?
Až 30 % Slovákov tvrdí, že ich finančná situácia sa v poslednom roku zlepšila. Ďalších 54 % ju považuje za nezmenenú. Tí, ktorým sa v oblasti financií vodí lepšie, ako hlavný dôvod uviedli plat. Zaujímalo nás, ako Slováci s peniazmi nakladajú – na čo najviac míňame a ako narábame s úsporami?
Medzi top výdavky minulého roka patria vybavenie bývania, dovolenka a výdavky na deti. Podobné sú očakávania aj na tento rok, hoci ľudia sú presvedčení, že na deti v roku 2020 minú viac ako na dovolenku.
Optimistické vyhliadky na tento rok má až 42 % Slovákov, ktorí veria, že sa ich finančná situácia tento rok zlepší. Krátkodobú rezervu však nemá až 35 % z opýtaných. Teda až tretina z nás v prípade náhleho výpadku príjmu bude mať problém dieru v domácom rozpočte vykryť. V prípade dlhodobej rezervy sú čísla ešte horšie – až 60 % ľudí nemá odložené financie, ktoré sa použijú najskôr o tri roky. Ak do štatistiky zahrnieme aj tých, ktorí si dlhodobo aktuálne sporia, stále zistíme, že až 45 % Slovákov si peniaze dlhodobo neodkladá.
Viac ako polovica Slovákov nemá dlhodobú finančnú rezervu
Zdroj: Tatra Banka
Z tých, ktorí časť výplaty dávajú bokom na dlhodobé ciele, si ľudia najčastejšie odkladajú niečo cez 100 eur, a to najmä na sporiaci účet.
Dlhodobé úspory máme väčšinou v produkte určenom pre tie krátkodobé
Zdroj: Tatra Asset Management
Sporiaci účet ako formu zhodnocovania svojich dlhodobých úspor označilo až 64 % Slovákov. Títo zároveň uviedli, že úročenie na tomto type bankového produktu očakávajú na úrovni 1 %. Pri súčasnom vývoji cien je tak pravdepodobné, že im celková hodnota úspor vlastne poklesne. Finančne zodpovedným Slovákom, ktorí si dlhodobo sporia sa rozhodne viac oplatia iné formy zhodnocovania peňazí s vyšším plánovaným výnosom, ako napríklad investovanie.
Zdroj: Tatra Banka
