Inflácia oberá väčšinu Slovákov o úspory

Ján Schneider   Publikované 23.11.2020 Rada| Finančný mix

Inflácia oberá väčšinu Slovákov o úspory

Mylíte si, že na bežnom alebo termínovanom účte sporíte? Hoci sú úroky nad nulou, pravdepodobne ste v strate. Úročenie na bežných a termínovaných vkladoch je málokedy vyššie ako miera inflácie. Čo je to vlastne inflácia a ako súvisí s hodnotou našich peňazí?Je inflácia posvätná mantra ekonómov či len štatisticko-lingvistický pojem? Alebo je to len jeden zo základných ukazovateľov sily meny a ekonomiky? Čo expertom hovorí miera inflácie? Má miera inflácie výpovednú hodnotu a zrozumiteľný obsah aj pre laikov? Čo má inflácia spoločné so zhodnocovaním našich úspor? Aj na tieto otázky máme relevantné odpovede.

Čo je inflácia?

Ide o latinský výraz pre nadutie, nadúvanie. V podstate presne vystihuje význam pomenovania v ekonomike. Ide o merateľný, všeobecný rast cien tovarov a služieb, ktorý ako ukazovateľ v čase dokáže zrkadliť vývoj hodnoty meny. Ide o to staré známe znižovanie „kúpnej sily“ peňazí.

V bežnom živote si bežný človek infláciu uvedomí v medziročnom porovnaní. Teda keď reálne porovná, za koľko si kúpi rovnaký tovar dnes v porovnaní s minulým rokom. Alebo čo konkrétne si môže kúpiť za 1 € dnes a čo si za euro mohol dovoliť pred rokom. Ak je inflácia vyššia, výsledok je dnes v medziročnom porovnaní záporný. Jedno euro má prakticky nižšiu hodnotu a kúpnu silu.

Oberá nás inflácia o úspory?

Tak, ako je miera inflácie jeden z kľúčových ukazovateľov vývoja pre makroekonómov, môže čo-to napovedať aj bežným ľuďom. Minimálne z pohľadu zhodnocovania úspor. Určite viete o tom, že ak „sporíte“ do matraca, dlhodobo prerábate. Síce za to nemôže len inflácia, ale vaše peniaze časom strácajú svoju kúpnu silu a hodnotu. Čo s tým?

Modelový príklad

Povedzme, že patríte k väčšine Slovákov, ktorá drží svoje financie na bežnom alebo termínovanom účte. Tu sa ale úročenie pohybuje v rozmedzí od 0,1 % do 2 %. Buďme ale realisti, aj keď sa síce úroky vo výške 2 % môžu na prvý pohľad zdať zaujímavé, stále nie sú dostatočné na to, aby skutočne vaše financie zhodnotili. Dôvodom je miera inflácie, ktorá bola za rok 2019 vo výške 2,8 %.


Čo to znamená? Hoci sa vaše peniaze za rok v banke zhodnotili povedzme o 2 %, ceny tovarov a služieb za dané obdobie vzrástli o 2,5 %. Teda ste za tovary a služby zaplatili viac, ako vám vaše financie dokázali zarobiť. Ak máte bežný účet s nulovým úrokom a držíte všetky financie len na ňom, je tento rozdiel ešte vyšší. Ak by sa hypoteticky inflácia 4 roky za sebou nemenila, relatívne by ste stratili až 10 % zo sumy, ktorú na účte máte.

Problém je aj v tom, že inflácia a úrokové sadzby nie sú fixné, ale pomerne životaschopné parametre. Miera inflácie sa počíta aj medziročne, aj mesačne. Aktuálne sa drží na úrovni 1,9 %. Úrokovú sadzbu určuje a mení Európska centrálna banka a Národná banka Slovenska. Nuž a práve nastavenie úrokovej sadzby je jeden z nástrojov centrálnych bánk na udržanie cenovej stability.

A povedzme si pravdu, mieru inflácie síce analytici vedia predpovedať, ale nedokážu ovplyvniť jej vývoj. No a pretože ani analytici, štatistici a prognostici o miere inflácie nerozhodujú, nevieme ani my presne vypočítať stratu alebo zisk v závislosti od úrokov. Vieme ich len predpokladať. Ak teda chcete vaše peniaze zhodnotiť, treba ich investovať.

Ak máte voľné finančné prostriedky, ktoré ste predtým zamýšľali vložiť na termínovaný vklad, alebo ste ich dokonca chceli ďalej držať na bežnom účte, zvážte iný postup. Jednou z možností investovania sú podielové fondy. Majte ale na pamäti, že investovanie sa vždy spája s istou mierou rizika. A nie je to len možná strata, spôsobená infláciou.

Čo všetko má vplyv na vývoj inflácie?

Ekonomickí analytici, štatistici a prognostici pracujú s celou škálou dát a ukazovateľov, ktoré sa spoločne podieľajú na vývoji, prípadne výkyvoch inflácie. Inflačné tlaky sú rozdelené na domáce - v sektore domácej medziprodukcie a dovezené – v sektore dovozných cien. Predovšetkým ide o:

  • hospodársky a ekonomický vývoj
  • ekonomickú aktivitu
  • cenový vývoj
  • vývoj finančného sektora
  • menovú politiku
  • trh práce
  • platobnú bilanciu
  • fiškálny vývoj.

Ako sa dá inflácia merať a vypočítať?

Miera inflácie sa z makroekonomického pohľadu meria viacerými spôsobmi, napríklad:

  • pomocou indexu spotrebiteľských cien HICP – vypočítava sa prostredníctvom spotrebného koša
  • pomocou deflátora HDP – zohľadňuje zmeny cien všetkých tovarov a služieb v hospodárstve
  • výpočet podľa indexu nákladov životnej úrovne COLI
  • hedonistickou metódou – založenou na kvantifikácii kvality produktov regresívnou analýzou.

Štatistici a analytici rátajú aj mieru čistej, jadrovej inflácie. Ide prakticky o výpočet pomocou HICP, bez zohľadnenia energetických a potravinových komponentov. Práve výsledok jadrovej inflácie používa Európska centrálna banka ako jeden z indikátorov zavedenia opatrení menovej politiky v Európskej únii.

Na európskej úrovni meria infláciu Eurostat, štatistický úrad Európskych spoločenstiev. Jemu posielajú údaje jednotlivých krajín národné štatistické úrady. U nás ráta HICP Štatistický úrad Slovenskej republiky. Eurostat na základe údajov poskytnutých krajinami únie počíta celkový HICP za eurozónu. Vypracúva aj pravidelné porovnania a analýzy.

Infláciu meriame v Európe harmonizovane

V krajinách Európskej únie slúži na meranie inflácie harmonizovaný index spotrebiteľských cien HICP. Harmonizovaný nie je len v názve, pri jeho výpočte totiž analytici vo všetkých krajinách únie používajú rovnaké vzorce a metodiku. Je to ideálna harmonizácia najmä z pohľadu vzájomnej komparácie, porovnávania údajov konkrétnych krajín.

HICP vychádza zo spotrebného koša tovarov a služieb, ktorý reprezentuje všetky domácnosti a je priemerný. Ľudia žijúci v rôznych sociálnych, ekonomických a kultúrnych prostrediach kupujú rôzne tovary a služby. Index HICP zohľadňuje ale napríklad aj zmeny cien súvisiacich so zvýšením kvality výrobkov a mnoho ďalších premenných ukazovateľov.

Vývoj indexu HICP a samotného „výsledku“, teda miery inflácie má svoje paradoxy. Vôbec ho napríklad nemusia najviac ovplyvňovať položky s najvyššou zmenou ceny. Dôležitú „váhu“ v spotrebných košoch domácností má aj podiel konkrétneho tovaru alebo služby na spotrebných výdavkoch. To sú tie klasické „teplé rožky“, ktoré kupujeme denne takmer všetci.

Viete, že...
existuje pojem „osobná inflácia?“

Zmeny cien bežných tovarov a služieb každý vníma do istej miery subjektívne. Vegán žijúci v lone prírody bez auta prakticky nerieši pohyby cien mäsa a benzínu. Vníma však ceny produktov a služieb, ktoré kupuje pravidelne.


Každá krajina únie má svoju vlastnú centrálnu banku, my našu Národnú banku Slovenska. Všetky centrálne banky, rovnako ako ich „matka“ Európska centrálna banka majú - okrem iných - kľúčovú úlohu: udržiavanie cenovej stability. Tá je definovaná Európskou centrálnou bankou ako ročná miera inflácie meranej indexom HICP v strednodobom horizonte. S úrovňou nižšou alebo blízkou 2 %.

Ako sme na tom na Slovensku?

Čo sa miery inflácie a vývoja cien týka, paradoxne dobre. Štatistici síce zaznamenali v októbri opätovný nárast spotrebiteľských cien. Medziročný rast je však stále na najnižších úrovniach za posledné tri roky.

Kľúčové ukazovatele v 2.Q. 2020:

  • hrubý domáci produkt: -12,1 %
  • zamestnanosť: -2,5 %
  • miera nezamestnanosti: 6,6 %
  • priemerná mesačná mzda: 1 088 €
  • medziročná miera inflácie: 1,6 %.

Ako sa vyvíjala miera inflácie v Slovenskej republike historicky?

/data/hyperfinancie.sk/multimedia/documents/vyvoj-inflacie.png

Zdroj: vlastné spracovanie

Potykajme si s našou infláciou

Berme to tak, že celé tímy expertov sa infláciou nezaoberajú len tak, z dlhej chvíle. Majú na to vážne dôvody a rovnako vážne by sme mali infláciu brať aj my. Pretože to nie je len nejaké fiktívne číslo, ale jeden z kľúčových makroekonomických ukazovateľov. Ak si s infláciou potykáme, zoznámime sa s ňou, dokáže niečo zaujímavé ukázať a povedať aj nám. Napríklad aj o zhodnocovaní našich úspor alebo investícií.

Zdroje: Eurostat / Štatistický úrad SR / Európska centrálna banka / Národná banka Slovenska

author

Autor článku:

Ján Schneider

Publicista, novinár, editor, šéfredaktor, učiteľ, školiteľ komunikácie. Miluje písanie, umenie, čítanie literatúry a rôznych odborných článkov s finančnou tematikou Prečítať viac o autorovi