Hodnota peňazí: koľko si dnes kúpite za 2 milióny korún z roku 1990?

Ján Schneider     Publikované 28.10.2020 Rada | Finančný mix

Hodnota peňazí: koľko si dnes kúpite za 2 milióny korún z roku 1990?

Keby ste rok po Nežnej revolúcii na začiatku éry „divokého východu“ mali 2 mega, mohlo sa tak stať prakticky v 3 prípadoch: buď ste sa do roku ´89 živili ako vekslák, aktívny aparátčik alebo iný rozkrádač socialistického majetku. O takýchto peniazoch sa bežným ľuďom tak maximálne mohlo snívať. Priemerné zárobky sa rátali v stovkách korún a to legendárne mlieko alebo pivo stálo korunu… A viete, akú hodnotu by mali 2 milióny z roku 1990 dnes? Možno sa budete čudovať. Toto je krátka historicko-matematicko-ekonomická lekcia k téme: hodnota peňazí, inflácia a veci s tým súvisiace.

Tvrdosť meny a hodnota peňazí

Hypotetický príklad: keby sme v roku 1990 vykradli Štátnu banku československú a lup uložili na 30 rokov, akú by mal dnes hodnotu?

  • ak by sme ho zakopali, tak len čisto „numizmatickú“, pretože bankovky a mince z roku 1990 prestali platiť v roku 1993 a nie sú na zberateľskom trhu nejako mimoriadne cenené
  • ak by sme lup vložili do švajčiarskej banky na termínovaný vklad, tak už si zrejme zariaďujeme život v Monaku alebo inom daňovom raji
  • ak by sme 2 milióny korún československých vložili napríklad na vtedajšiu prakticky neúročenú vkladnú knižku, dnes by mali hodnotu neuveriteľných 500 000 €.

Tak to je celkom slušný výsledok, všakže? Znamená to, že vtedajšia čerstvo postsocialistická mena bola tvrdšia, ako Slovenská koruna v čase prechodu na euro? Pretože ak prepočítame 500 000 € konverzným kurzom 30,1260 SKK, platným v roku 2009 pri prechode na euro, museli by sme v roku 1990 vložiť do banky koľko?

Nie 2 milióny, ale 15 063 000 korún československých. Alebo naopak: Ak 15 063 000 korún československých prerátame tak, ako tie dva milióny vyššie na eurá, vyšlo by nám: 3 765 750 €. Iná hardcore matematika… ale v realite je to inak. Prerátavame totiž pomernú hodnotu peňazí. Teda hlavne ich kúpnu silu. Nuž a keď pred tridsiatimi rokmi stálo pivo korunu...

Znamená to, že hodnota peňazí časom rastie? Respektíve, že dnešná, aktuálna hodnota peňazí je nižšia ako budúca? Áno aj nie, problém je v tom, že budúca hodnota peňazí je relatívna a tá predpokladaná vôbec nemusí byť reálna. A okrem toho, tento výpočet zarátava okrem reálnej inflácie hlavne aj reálne ceny v porovnávaných rokoch.

Náš tip

Ak si chcete vypočítať či skôr prepočítať hodnotu peňazí, online inflačná kalkulačka je TU. No a po prepočte odporúčame financie nie odkladať do pančuchy, ale investovať.


Ako je to teda s tvrdosťou meny a hodnotou peňazí v roku 1990 a dnes?

Na eurobankovkách si už veru neprečítame, že sú „...kryté zlatom a inými aktívami národnej banky...“ tak, ako sa to kedysi na bankovkách písavalo. Aj s podpisom ministra financií alebo šéfa národnej banky. Znamená to, že celá naša mena je niečo fiktívne, hypotetické a nemá prakticky nejakú „krytú“ hodnotu? Určite nie...

Trochu histórie

V prvom rade by sa dalo veľmi intenzívne pochybovať o tom, či, a ak, tak reálne čím bola „krytá“ socialistická mena, ktorou sa platilo aj v roku 1990. Spomeňte si len na „konverzný“ vekslácky kurz koruny a marky či prepytujem libry alebo dolára...A na to, čo sa za socializmu nazývalo bony. Teda niečo ako kupóny na nákup zahraničného, teda nie socialistického, ale „západného“ tovaru, bežne v obchodoch nedostupného.

Bol to umelý nástroj socialistickej „menovej politiky“, pretože bony boli prakticky medzistupňom zmeny zahraničnej meny na koruny. Z pohľadu ekonomického to bola druhá mena na pokraji legálnosti. Štát dokonca limitoval sumu, v hotovosti ste mohli minúť najviac 5000 bonov ročne. Bonmi sme platili v špeciálnych predajniach nazvaných Tuzex.

No a ak si bežný človek chcel kúpiť napríklad značkové džíny, nie také tie vietnamské nafarbené atramentom, mohol. Najjednoduchšia cesta bola zmeniť koruny na bony vo „výhodnom“ kurze u veksláka. Len pre zaujímavosť: oficiálny kurz národnej banky koruna – bon bol 1:2, čierny pouličný vekslácky: 1:3 až 1:11.

Hodnota peňazí teda bola aj v socíku slušne napísané “relatívna“. Podobne po Nežnej revolúcii vysoko relatívna a v prelomových rokoch zmien našej meny na slovenskú zásadne nízka. Inflácia v dôsledku ekonomických zmien vtedy totiž vyletela až takmer na 30 %. Áno, inflácia je tá správna premenná, ten ukazovateľ hodnoty peňazí.

Aká inflácia?

Miera inflácie na Slovensku meraná dvoma štandardnými spôsobmi je tento rok na úrovni okolo 1,9 %, čo je takmer o 1 % menej ako minulý rok. V Eurozóne bol tiež zaznamenaný celkový pokles z 1,3 % na 0,7 %, v apríli dokonca na 0,4 %. Vplyv koronakrízy teda spôsobil pokles inflácie nielen u nás, ale v celej Európe. Počas kríz inflácia zvyčajne klesá.

Prakticky to však stále znamená, že ak sporíte do pančuchy či vankúša, tak prerábate. Za pár rokov môžete reálne stratiť aj okolo 10 % hodnoty vašich peňazí, schovaných doma. Peniaze strácajú hodnotu, aj ak ich máte na bežnom či dokonca termínovanom účte. Pretože ceny priebežne rastú a úročenie nestíha „dobiehať“ infláciu.

Inflácia je všeobecne definovaná ako opakovaný rast väčšiny cien v danej ekonomike. Ide o oslabenie hodnoty, teda kúpnej sily meny voči tovaru a službám, ktoré kupujú spotrebitelia. Ak je v ekonomike prítomná inflácia spotrebiteľských cien, tak na nákup rovnakého „spotrebiteľského koša“ tovarov služieb potrebujeme čím ďalej, tým viac jednotiek meny.

Viete, že...
...v histórii ekonomiky našej krajiny svieti červeným písmom inflačný rekord z roku 1999?

Inflácia meraná indexom spotrebiteľských cien dosiahla hodnotu 14,7 %. Absolútny rekord 27 % bol ale zaznamenaný v roku vzniku samostatnej republiky a aj meny, v roku 1993.


Hodnota peňazí je vždy relatívna

Ak chceme akokoľvek hodnotiť hodnotu peňazí, vždy skončíme pri troch premenných: minulá, súčasná a budúca hodnota. Do ich výšky vstupuje množstvo faktorov a činiteľov a výsledky porovnania môžu byť zaujímavé. Určujúcim merateľným ukazovateľom hodnoty peňazí alebo skôr stability meny je však inflácia. V každom prípade a v každom čase treba dať na dobre mienenú radu odborníkov: euro, ktoré máte dnes, nemusíte mať zajtra. Môže z neho byť menej, ale aj viac a nezávisí to len od uhla pohľadu.

Zdroje: Národná banka Slovenska / Štatistický úrad SR / Česká národní banka

author

Autor článku:

Ján Schneider

Publicista, novinár, editor, šéfredaktor, učiteľ, školiteľ komunikácie. Miluje písanie, umenie, čítanie literatúry a rôznych odborných článkov s finančnou tematikou Prečítať viac o autorovi

Máte otázku alebo vlastnú skúsenosť? Podeľte sa o ňu v komentároch.