Hodnota peňazí: koľko si dnes kúpite za 2 milióny korún z roku 1990?

Ján Schneider   Publikované 28.10.2020 Rada| Finančný mix

Hodnota peňazí: koľko si dnes kúpite za 2 milióny korún z roku 1990?

Keby ste rok po Nežnej revolúcii na začiatku éry „divokého východu“ mali 2 mega, mohlo sa tak stať prakticky v 3 prípadoch: buď ste sa do roku ´89 živili ako vekslák, aktívny aparátčik alebo iný rozkrádač socialistického majetku. O takýchto peniazoch sa bežným ľuďom tak maximálne mohlo snívať. Priemerné zárobky sa rátali v stovkách korún a to legendárne mlieko alebo pivo stálo korunu… A viete, akú hodnotu by mali 2 milióny z roku 1990 dnes? Možno sa budete čudovať. Toto je krátka historicko-matematicko-ekonomická lekcia k téme: hodnota peňazí, inflácia a veci s tým súvisiace.

Tvrdosť meny a hodnota peňazí

Hypotetický príklad: keby sme v roku 1990 vykradli Štátnu banku československú a lup uložili na 30 rokov, akú by mal dnes hodnotu?

  • ak by sme ho zakopali, tak len čisto „numizmatickú“, pretože bankovky a mince z roku 1990 prestali platiť v roku 1993 a nie sú na zberateľskom trhu nejako mimoriadne cenené
  • ak by sme lup vložili do švajčiarskej banky na termínovaný vklad, tak už si zrejme zariaďujeme život v Monaku alebo inom daňovom raji
  • ak by sme 2 milióny korún československých vložili napríklad na vtedajšiu prakticky neúročenú vkladnú knižku, dnes by mali hodnotu neuveriteľných 500 000 €.

Tak to je celkom slušný výsledok, všakže? Znamená to, že vtedajšia čerstvo postsocialistická mena bola tvrdšia, ako Slovenská koruna v čase prechodu na euro? Pretože ak prepočítame 500 000 € konverzným kurzom 30,1260 SKK, platným v roku 2009 pri prechode na euro, museli by sme v roku 1990 vložiť do banky koľko?

Nie 2 milióny, ale 15 063 000 korún československých. Alebo naopak: Ak 15 063 000 korún československých prerátame tak, ako tie dva milióny vyššie na eurá, vyšlo by nám: 3 765 750 €. Iná hardcore matematika… ale v realite je to inak. Prerátavame totiž pomernú hodnotu peňazí. Teda hlavne ich kúpnu silu. Nuž a keď pred tridsiatimi rokmi stálo pivo korunu...

Znamená to, že hodnota peňazí časom rastie? Respektíve, že dnešná, aktuálna hodnota peňazí je nižšia ako budúca? Áno aj nie, problém je v tom, že budúca hodnota peňazí je relatívna a tá predpokladaná vôbec nemusí byť reálna. A okrem toho, tento výpočet zarátava okrem reálnej inflácie hlavne aj reálne ceny v porovnávaných rokoch.

Náš tip

Ak si chcete vypočítať či skôr prepočítať hodnotu peňazí, online inflačná kalkulačka je TU. No a po prepočte odporúčame financie nie odkladať do pančuchy, ale investovať.


Ako je to teda s tvrdosťou meny a hodnotou peňazí v roku 1990 a dnes?

Na eurobankovkách si už veru neprečítame, že sú „...kryté zlatom a inými aktívami národnej banky...“ tak, ako sa to kedysi na bankovkách písavalo. Aj s podpisom ministra financií alebo šéfa národnej banky. Znamená to, že celá naša mena je niečo fiktívne, hypotetické a nemá prakticky nejakú „krytú“ hodnotu? Určite nie...

Trochu histórie

V prvom rade by sa dalo veľmi intenzívne pochybovať o tom, či, a ak, tak reálne čím bola „krytá“ socialistická mena, ktorou sa platilo aj v roku 1990. Spomeňte si len na „konverzný“ vekslácky kurz koruny a marky či prepytujem libry alebo dolára...A na to, čo sa za socializmu nazývalo bony. Teda niečo ako kupóny na nákup zahraničného, teda nie socialistického, ale „západného“ tovaru, bežne v obchodoch nedostupného.

Bol to umelý nástroj socialistickej „menovej politiky“, pretože bony boli prakticky medzistupňom zmeny zahraničnej meny na koruny. Z pohľadu ekonomického to bola druhá mena na pokraji legálnosti. Štát dokonca limitoval sumu, v hotovosti ste mohli minúť najviac 5000 bonov ročne. Bonmi sme platili v špeciálnych predajniach nazvaných Tuzex.

No a ak si bežný človek chcel kúpiť napríklad značkové džíny, nie také tie vietnamské nafarbené atramentom, mohol. Najjednoduchšia cesta bola zmeniť koruny na bony vo „výhodnom“ kurze u veksláka. Len pre zaujímavosť: oficiálny kurz národnej banky koruna – bon bol 1:2, čierny pouličný vekslácky: 1:3 až 1:11.

Hodnota peňazí teda bola aj v socíku slušne napísané “relatívna“. Podobne po Nežnej revolúcii vysoko relatívna a v prelomových rokoch zmien našej meny na slovenskú zásadne nízka. Inflácia v dôsledku ekonomických zmien vtedy totiž vyletela až takmer na 30 %. Áno, inflácia je tá správna premenná, ten ukazovateľ hodnoty peňazí.

Aká inflácia?

Miera inflácie na Slovensku meraná dvoma štandardnými spôsobmi je tento rok na úrovni okolo 1,9 %, čo je takmer o 1 % menej ako minulý rok. V Eurozóne bol tiež zaznamenaný celkový pokles z 1,3 % na 0,7 %, v apríli dokonca na 0,4 %. Vplyv koronakrízy teda spôsobil pokles inflácie nielen u nás, ale v celej Európe. Počas kríz inflácia zvyčajne klesá.

Prakticky to však stále znamená, že ak sporíte do pančuchy či vankúša, tak prerábate. Za pár rokov môžete reálne stratiť aj okolo 10 % hodnoty vašich peňazí, schovaných doma. Peniaze strácajú hodnotu, aj ak ich máte na bežnom či dokonca termínovanom účte. Pretože ceny priebežne rastú a úročenie nestíha „dobiehať“ infláciu.

Inflácia je všeobecne definovaná ako opakovaný rast väčšiny cien v danej ekonomike. Ide o oslabenie hodnoty, teda kúpnej sily meny voči tovaru a službám, ktoré kupujú spotrebitelia. Ak je v ekonomike prítomná inflácia spotrebiteľských cien, tak na nákup rovnakého „spotrebiteľského koša“ tovarov služieb potrebujeme čím ďalej, tým viac jednotiek meny.


author

Autor článku:

Ján Schneider

Publicista, novinár, editor, šéfredaktor, učiteľ, školiteľ komunikácie. Miluje písanie, umenie, čítanie literatúry a rôznych odborných článkov s finančnou tematikou Prečítať viac o autorovi